Človek si pri tom trochu psychicky oddýchne. No všetko niečo stojí. Niečo stojí viac a niečo stojí menej, no teraz si treba uvedomiť, čo je dobré a čo je veľa.
Napríklad futbal. Futbal sa dá hrať s kopačkami za 80 eur, ale aj s kopačkami za 300 eur. Pritom si ešte povieme, že „prečo by som nemohol mať lepšie kopačky ako môj kamarát?", „veď ja ich potrebujem!". Viete, my si to vieme ešte aj zdôvodniť. Tu sa ukazuje zrelosť človeka.
Zrelý človek vie, ako má rozdeliť svoje financie. Vie, že musí byť schopný zaplatiť dlhy, jedlo, svoje hobby a dobročinnosť. Všetky tieto veci majú rovnako vysoké postavenie. Zaplatiť za dlhy je rovnako dôležité ako za jedlo alebo za hobby. A dobročinnosť takisto.
Čo s ľuďmi, ktorí nemali také šťastie, ako my? Čo s rodinami, kde smrteľne ochorel člen rodiny a nemajú na lieky, na jedlo? Oni nie sú ľudia? Oni nepotrebujú lieky a jedlo? Kto sme my, keď im nepomôžeme?
Je pekné, keď nám niekto povie: „Je také pekné, že dávaš na tú charitu". A potom sa treba opýtať, či to robí tiež. Často sa dozvieme, že nerobia nič. Nemusí to byť charita. Pomôcť bezdomovcovi tým, že mu ponúkneme jedlo - to je tiež dobročinnosť. A úplne najvyšší stupeň arogancie je ubližovať týmto ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Šikana, klamanie o charitách alebo dehonestácia či práca cirkvi. To sú ľudia, čo nemajú kožu na tvári.
Tu znie otázka: Ako sa k tomu postavíme my? Na to má každý vlastné svedomie. No čo by si robil/robila, ak by si sa ocitol/ocitla v takej situácii?
Toto by si mohli konečne uvedomiť niektorí ministri. Slovo minister je odvodené od slova služobník. Keby si toto uvedomili, tak by nám bolo hej.
Lóve nesmú hýbať svetom
Táto fráza sa používastrašne často. Ale je to klamstvo. Lož obrovského zrna, ktorá nám má do podvedomia vsunúť myšlienku, že ak nie sme finančne ma špičke pyramídy, tak nie sme hodní povedať niečo tomuto svetu. Chce nám zabrániť v hovorení pravdy na verejnosti. Chce nám zobrať slobodu. Preto si musíme uvedomiť, že sme to my, kto má moc vo svojich rukách. Máme rozum a slobodnú vôľu.
Ľudia bez svedomia nikdy nebudú chcieť pomáhať. Veď sa pozrite, kto je na Slovensku pri moci. Ľudia, ktorí boli schopní podporovať LGBTI. Ľudia, ktorí z pracujúcich živnostníkov urobili triedneho nepriateľa. Ľudia, ktorí spravodlivého kariérne popravia alebo ľudia, ktorí dôchodcom zoberú všetko. Práve dôchodcom, ktorí pracovali, dreli celý život, trpeli komunistov v nádeji na lepšiu budúcnosť. A čoho sa dočkali ? Dočkali sa toho, že ich vlastná krajina poslala na cestu nekonečných súdov s úžerníkmi, na boje s exekútormi. Poslala ich na cestu biedy a pohŕdania. Na cestu, kde si človek, ktorý tvrdo pracoval celý život nemôže kúpiť lieky a jedlo.
Uvedomme si, že sme to my, kto udáva smer. A nie SMER.